Vo všeobecnosti, ako písal Aristoteles Alexandrovi Macedónskemu,

«

hoci sú aj tieto učenia zverejnené, no zároveň akoby aj nezverejnené

»:

pompézne, mnohoslovne a bez ústnych komentárov, ktoré sú schopní dať “znalí ľudia” –  neplodne chápano, čo vylučuje jednoznačnosť pochopenia povedaného väčšinou samostatných hľadačov pravdy mimo systému zasvätení.

A toto -

nemožnosť chápania v dôsledku úmyselného vyjadrenia nejednoznačnosti vzájomne sa vylučujúcich významov –

aj vytvára

hlavnú osobitosť vzdelávania

«

pre úzky kruh, ktorý je vyvolený riadiť

»,

a presnejšie: pre úzky kruh, ktorého ambície sú bezvýhradne a bez zodpovednosti vládnuť

.

Následkom toho stojíme pred otázkou:

Či to môže byť pochopené (a taktiež, či môže byť pochopená Objektívna realita) mimo systém legitímnych zasvätení kurátormi Biblického projektu alebo nejakého iného systému zasvätení?

Ukazuje sa, že všetko toto môže byť pochopené, ešte hlbšie, no z iného písomného zdroja, zverejneného s tirážami rádovo mnohokrát prevyšujúcimi všetky tiráže „Svätej knihy Thovta“ i „Cuzary“, na ktorú sa odvoláva V. Šmakov, i ostatnej okultnej literatúry.

9. Svetonázor pre všetkých ľudí

Predovšetkým treba mať na zreteli, že všetko citované z "Posvätnej knihy Thovta" – to sú druhotné výklady a prekrúcania, a nie prvotná osnova-princíp toho svetonázoru, ktorý nie je určený pre všetkých v biblickej civilizácii.

Aby sme pochopili, o čom sa snažili hovoriť citovaní okultisti, je lepšie nehľadať vstupy do systémov zasväcovania biblickej kultúry o to viac, že vyššie z nich sú skryté pred väčšinou kvôli nevhodnému krvnému pôvodu[214], ale je potrebné sa obrátiť na zdroje, obsahujúce prvotný princíp-osnovu tohto svetonázoru.

Jedným z takýchto zdrojov je Korán. V ňom obsiahnutej súre 25, nazvanej "Rozlíšenie",  je daný systém prvotných

rozlí

šení v  medzne zovšeobecňujúcej významovej kategórii «Všetko». Pozrieme sa na ňu:

«1. Blahoslavený ten, kto zoslal «аl-Furkán» («Rozlíšenie»)[215] Svojmu otrokovi, aby on (t.j. Mohammed) sa stal prehováračom k obyvateľom svetov; 2. [blahoslavený] Тen, ktorému patrí moc <presnejšie zvrchovaná moc: — naše upresnenie pri citovaní> nad nebesami i zemou, ktorý nezrodil pre Seba dieťa[216], a ktorý sa s nikým nedelil o moc <presnejšie zvrchovanú moc: — naše upresnenie pri citovaní>. Оnstvorilvšetko jestvujúce a dal mu [funkčnú] mieru. 3. [Neveriaci] sa namiesto Nemu začali klaňať iným bohom, ktorí  nič nevytvoria, ale sami sú stvorení. Dokonca ani im samotným nie je podriadená ani škoda, ani úžitok, nie je im podriadená ani smrť, ani život, ani vzkriesenie» (v preklade M.-N.O. Osmanova).

Tie isté verše v preklade G. S. Sablukova:

«1. Blahoslavený Ten, kto zoslal Furkán[217] svojmu otrokovi na to, aby on bol učiteľom svetov, 2. — Тen, komu  prináleží kraľovanie na nebesiach i na zemi; ktorý nikdy nemal deti, ktorý nemal spolo

č

níka v kraľovaní; ktо stvoril všetky bytosti a predurčujúc predurčil ich bytie. 3. Аle oni si vybrali bohov, zaprúc Ho, tých, ktorí  nič nestvorili, ale sami sú stvorení; 4. ktorí nemajú silu nič spraviť, ani škodlivé, ani užito

č

né pre seba, nemajú silu ani nad smrťou, ani nad životom, ani nad vzkriesením».

To isté v preklade I. J. Kračkovského:

«1(1). Blahoslavený ten, ktorý zoslal

roz

líšenie

Svojmu

otrokovi, aby sa stal k

azateľom

svetov

, — 2(2). ktorý má moc nad nebesami i zemou, a On Si nezobral dieťa, i nebolo u Neho

spoločníka

na moci. Оn vytvoril každú vec i rozmeral ju mierou. 3.(3). A vzali oni namiesto Neho bohov, ktorí

nič

netvoria, ale sami sú stvorení. 4. Оni samotní pre seba nevládnu ani nad škodou, ani úžitkom,

a

 oni neovládajú

ani

smrť

,

ani

život, ani vzkriesenie

».

     Rôzne preklady vyjadrujú rôzne zmyslové roviny - aspekty významu, obsiahnutého v slovách pôvodného jazyka, preto sme uviedli niekoľko vydaní prekladov. Nami v texte hrubo zvýraznené – to sú klúče pre vstup do systému nemenne prvotných

rozlí

šení v  medzne zovšeobecňujúcej kategórii «Všetko», zodpovedajúcich koránickým nazeraniam na tvárnu Stavbu Sveta, nad ktorou (celkovo i po častiach) zvrchovaná moc nedeliteľne patrí iba Bohu: «...Boh daruje Svoju moc tomu, komu si praje[218]» (súra 2:248). A samovláda hocikoho je iluzórna a pôsobí iba v pre ňu ustanovených hraniciach Božieho strpenia.

Predovšetkým

je

potrebné zdôrazniť

,

že

Korán

všade

hlása

svetonázor,

odlišný

od

všetkých

variánt

„

Ja-

centrizmu“.

Prostredníctvom Koránu sa ľuďom navrhuje

prijať

v kvalite vedomej normy organizácie psychiky jedincov a spolo

čenstiev SVETONÁZOR, PRICHÁDZAJÚCI OD BOHA KU KA

Ž

DÉMU

Č

LOVEKU

, prichádzajúcemu do styku s Koránom a jeho prekladmi.

Svetonázor, pochádzajúci od Boha má

prinajmenšom

dva

vzájomne

sa

doplňujúce významy

:

·  aj ako daný v Zjavení Zhora,

·  aj ako ur

čujúci usporiadanosť

rozvíjania

mozaiky

duchovného stromu človeka v jednoznačne

určenom

poradí

: po

prvé -

Obraz

Boží v

duši každého, po druhé –

оbrazy tvárnej Stavby Sveta (dávané v Rozlí

šení ako systém párových vzťahov

«to» — «nie to»), ktorej sú

časťou

je

aj samotný

človek

spolu s jeho psychickou

usporiadanosťou

a vnútorným svetom.

Teraz prejdeme k

otázke

o nemenne prvotných

rozlí

šeniach

v

medzne zovšeobecňujúcej

kategórii

«Všetko»,

zodpovedajúcich

koránickým

nazeraniam na tvárnu Svetostavbu

.

Ako je vidieť

z vyššie

uvedených

textov

prekladov

Koránu

do

ruštiny

,

jedni

prekladatelia dávali

prednosť

tomu, aby

vyjadrili po rusky

význam

predurčenosti bytia

,

iní dávali prednosť tomu, aby vyjadrili

význam miery

, rozmeranosti

bytia

a

súmernosti

[219]e>

v toku udalostí

.

To jest,

arabské

slovo

, s

ktorým sa stretávali

,

zahŕňa v sebe obidva významy, ktoré v ruskom jazyku

je

možné zjednoti

ť

iba v dvojslovnom spojení

«predur

č

ená miera», ktorú

M.-N.O.

Osmanov

nazval

«funk

č

nou»

-

slovom

,

ktoré

vyjadruje

jeden z 

odtieň

ov ur

č

enia, definovania,

ako

súčasti Vyššej

predurčenosti

.

Preto

,

ak

sa

zameriame

na

slová,

nami

zvýraznené

v uvedených

prekladoch

veršov

25-tej súry

Koránu

,

tak ich

zovšeobecnený

mnohovýznamový zmysel možno

v

yjadriť v

ruštine

aj nasledujúcou

súhrnou frázou

: