Hoci

CD

– kompaktný disk - je

umelý

výtvor

civilizácie

(

artefakt), aj tak

v 

ž

ivote spoločnosti

nachádzajú svoj osobitý prejav IBA

zákony

existencie

celého

Vesmíru

. N

i

č

také,

č

oho niet vo Vyššej predurčenosti bytia

(

Vyššej miere), sa

v

kultúre

civilizácie nemôže

objaviť.

Preto

je potrebné

iba u

vidieť

číselnú determinovanosť

(mieru)

v

obrazoch

, ktoré sú

vlastné

Objektívnej

realite

bez výtvorov civilizácie,

a

 výtvory

civilizácie

použi

ť

ako

modely

, ktorých

fungovanie umož

ňuje

pochopiť

všeobecnejšie

objektívne

zákonitosti

bytia

: «Boh

stvoril

život

a

všetko existujúce takými

, ž

e sú

Slovom

večného

života

a

slú

ž

ia ako U

č

enie

pre

č

loveka o

Z

ákonoch

skutočného

pravého

Boha

»

(

apokryf „

Evanjelium

Sveta

Ježiša

Krista

pod

ľ

a

u

č

eníka Jána

“

).

Na vytvorenie číselnej určenosti-determinovanosti v priestorovej súmerateľnosti na úrovni makrokozmu je potrebný bod, tri navzájom sa neprekrývajúce smery a etalón jednotkovej dĺžky. V tomto systéme súradníc tri čísla, zaberajúce prvé, druhé a tretie miesto v nejakom určitom poradí (formáte) udávajú polohu bodu vo vz

ť

ahu k začiatku súradníc. Ak v priestorovej súmerateľnosti sú stanovené koordináty súboru bodov, tak určujú v priestore obraz, či už tá množina rozptýlených bodov je línia, plocha alebo objem.

Toto – to je priestorová forma, rozmeraná v priestore matérie, nachádzajúcej sa v nejakom agregátnom stave (a nie v prázdnej priestorovej dutine). Ak máme úlohu pridania číselnej determinovanosti riešiť vo vzťahu k agregátnemu stavu matérie-priestoru, tak to znamená, že je nutné pridať číselné charakteristiky kvantám matérie (jej štruktúrnym jednotkám). Následkom toho agregátny stav matérie navonok aj vnútri priestorovej číselne determinovanej formy môže byť rôzny  a hocijaký objekt sa prejaví v matériovom priestore podľa rozdielnosti agregátnych stavov matérie vo vnútri aj navonok predtým metricky zadanej priestorovej formy.

Ak je vnútri aj zvonku priestorovej

formy agregátny stav

priestoru

matérie jeden a ten istý

, tak

dôjdeme

k

aforizmu

, ktorý sa v

rôznych epochách

pripisoval rôznym vynikajúcim

sochárom

. Na o

tázku

,

ako robí

svoje majstrovské diela

,

sochár

odpovedal

:

„

Zoberiem balvan

mramoru

a

osekám z neho

všetko

prebyto

č

né“

,

-

skuto

č

ne, lepšie to nepovieš

.

Tento proces osekania prebytočného z balvana, obsahujúceho priestorovú formu, môže byť opísaný numericky ako program pre prácu obrábacieho stroja s číselným programovým riadením (napr. CNC-fréza). Sochár pracuje na princípe svojho okometra a myslí v obrazoch, v dôsledku čoho k procesu číselného porovnania priestoru matérie na úrovni jeho vedomia v procese tvorby nedochádza, aj keď obrazy jeho vnútorného sveta taktiež obsahujú číselnú determinovanosť, rovnako ako aj všetko ostatné. V procese tvarovania, realizovaného hoc obrábacím strojom s číselným programovým riadením (CNC), hoc tvorivým úsilím človeka, obraz, objektívne už existujúci ako informácia, zaznamenaná pomocou nejakého kódu, prechádza na iný materiálny nosič. Rozdiel je v tom, že v CNC obrábacom stroji pracuje jeden z kódov, vytvorených kultúrou spoločnosti, a človek-sochár tvorí na princípe jemu Zhora danej podmnožiny celovesmírneho hierarchicky mnohoúrovňového kódu. Inými slovami, kód pre stroj začal pracovať až potom, čo kultúra dosiahla určitú úroveň rozvoja, ale kód pre človeka pracuje od momentu objavenia sa druhu Človek Rozumný - Homo sapiens.

Ale po tomto získaní sochárskeho obrazu, zostáva ešte spomenúť starogrécku legendu o sochárovi Pygmalionovi a ním vytvorenej soche (budúcej Galatei), ktorá ilustruje proces zmeny číselnej determinovanosti, podmieňujúcej agregátny stav matérie vnútri priestorovej formy. V dôsledku tejto zmeny sa chladný mramor premenil (transformoval) v živé telo a socha sa premenila na dievča Galateu, ktorá sa stala ženou sochára. A ako neraz sa už v histórii hovorilo, každý človek sám vo vzťahu k sebe je i „neotesaným mramorom“ (alebo gučou „hliny“), i „Pygmalionom“ i „Galateou“.

Pohyb

priestorovej

formy

primerane

vybranému

systému

koordinátov

mení

formu

na

melódiu

a

zápis melódie

v

priestore

vytvára

priestorovú

formu

:

tento vz

ť

ah

v

kultúre

civilizácie

sa

najlepšie prejavil

v

gramofónových

platniach

s

mechanickým

záznamom

zvuku,

ako

reliéf drá

ž

ky

.

Zodpovedajúco tomu

aforizmus

„architektúra

–

to

je stuhnutá

hudba“

je

v

podstate pravdivým

aforizmom

.

Tieto príklady ukazujú, že číselná determinovanosť i obraznosť sveta (samozrejme materiálneho) sú vzájomne späté. Možno uviesť iné príklady, ktoré ukážu, že takisto sú vzájomne späté číselná determinovanosť a „melódie i aranžmány“ jak v prírode, tak i v spoločnosti. Preukázať neprítomnosť tohto vzájomného vzťahu sa nepodarí. Ale  svetonázorové systémy, vytvorené ľudstvom, sa môžu rozchádzať v odpovedi na otázku o tom, čo je následkom čoho:

·  buď obraz (alebo iná informácia) je prejavom a následkom číselnej determinovanosti (absolútnej i radovej)?

·  alebo číselná determinovanosť (absolútna i radová) je následkom existencie obrazu (alebo inej informácie)?

Inými slovami, či algebra je princípom harmónie, alebo harmónia princípom algebry?

   Z nášho pohľadu, v rámci Vesmíru je tento spor neplodný, pretože matéria vždy a vo všetkých prípadoch obsahuje v sebe číselnú determinovanosť, neoddeliteľne spojenú s priestorovými obrazmi alebo inou informáciou. Vo vzťahu k Svetostavbe ako celku Božia predurčenosť je Vyššia Mhra a ona podmieňuje jestvovanie Stavby Sveta - Vesmíru v nerozdeliteľnom trojjedinstve matérie, číselnej determinovanosti (miery) absolútnej i radovej, obrazov a melódií (informácií). Slovo - to je jedna z mier: «Na počiatku bh[225] slovo, i slovo bh u Boha...» (Ján, 1:1). Ale hľa, pokračovanie: «... a Boh bh slovo» je podľa nášho názoru od štvorpostulátového Amona, lebo «... a Boh bh slovo» je vyjadrením zbožštenia miery-predurčenosti bytia, keďže slovo - to je jedna z mnohých čiastkových mier jestvovania.

Toto všetko

umožňuje

pochopiť

,

že druhý

verš

dvadsiatej

piatej súry

Koránu

,

nazvanej

„

Rozlíšenie“,

poukazuje na

systém

OBJEKTÍVNYCH

nemenn

e prvotných

rozdielov

(

medzne

zovšeobecňujúcich

stoto

žnení - identifikácií)

,

ktoré sa nachádzajú v základoch

života

Stavby Sveta-

Vesmíru

:

matéria

,

informácia

,

miera

–

v

ich

nerozdelite

ľnom trojjedinstve.