A

tento

systém

trojjedinnosti

matérie-informácie-miery

-

medzne

zovšeobec

ňujúcich

pojmových

kategórií

a

ich

vzájomných

vzťahov

v rámci Stavby Sveta

–

je jediný na ozmyslenie (pochopenie) a opísanie

všetkého

v hierarchii Vesmíru

od

mikrokozmu

po

makrokozmos

,

vrátane života

civilizácií

. Rovnako tak

v  koránickom svetonázore

trojjedinnos

ť

matérie-informácie-miery

je

vlastná Vesmíru

ako celku

i

jeho

fragmentom

a

je

nerozdielnou trojicou jednej podstaty

,

ktorú

jediný

Boh

-

Tvorca

a

 V

šehodržiteľ

 

-

miluje

[226].

Je potrebné venovať pozornosť aj tomu, že z uhla pohľadu človeka, uznávajúceho akt stvorenia Vesmíru Bohom ako objektívnu pravdu, danú v Zjavení Zhora, svetonázor štyroch kategórií hmoty-ducha(energie)-času-priestoru je vyjadrením nielen „Ja(ego)-centrizmu“, ale aj bezbo

žnosti

, ktorá aj ak spadá do hľadania boha, zachovávajúc si pri tom ale svoju kvalitu, stáva sa panteizmom – zbožšťovaním Vesmíru. Príkladom toho bol staroveký egyptský štvorpostulátový Amun (Amon). Alebo, hoci aj uznávajúc akt stvorenia Vesmíru, priamo prehlasuje svoju nechuť patriť do «dynamiky Najvyššej Bytosti»[227], nezamýšľajúc sa ani nad príčinami, ani dôsledkami takéhoto svojho neželania patriť do «dynamiky Najvyššej Bytosti», ktorú zvyčajne nazývajú «Božím Úmyslom – Božou Prozreteľnosťou». Ešte v jednom variante – zbožšťuje sa fyzikálne vákuum, ponižujúc celú tvárnu Stavbu Sveta - Vesmír.

V ozmyslení a

opísaní

všetkého prebiehajúceho vo

Svetostavbe-trojjedinnosti

musí

človek

dávať všetko jemu dané v Rozlíšení do súvisu

s tromi, už

vyzna

č

enými,

pojmovými

 

kategóriami

prvotných (

základných)

rozlíšení

a

 

medzne zov

šeobecňujúcich

identifikácií, chápanými v tomto kontexte

takto

:

1. МАТÉRIA - to, čo sa pre(z)-OBRAZ-uje, prechádza z jedného stavu do druhého a disponuje usporiadanos

ťou

, meniacou sa v procese vzájomného pôsobenia jedných materiálnych objektov (procesov) na iné. Matéria je konkrétne toto:

·  hmota v pevnom, kvapalnom a plynnom skupenstve;

·  plazma, t.j. vysoko ionizovaný plyn, v ktorom molekuly chemických zlúčenín strácajú stabilnosť a rozpadávajú sa, a atómy chemických prvkov strácajú elektróny, ktorých energia je väčšia ako energetické úrovne (energetická kapacita) stabilných orbitov;

·  elementárne častice a fotóny rôznych druhov žiarenia, pri pohľade zvonku vyzerajúce ako častice, ale pri skúmaní podstaty týchto častíc, sa ukazujúce ako postupnos

ť-

séria vĺn vo fyzikálnom prírodnom vákuu аlebo v matérii, nachádzajúcej sa v iných agregátnych stavoch;

·  statické a dynamické polia vo fyzikálnom prírodnom vákuu, schopné rôznym spôsobom silovo vplýva

ť

na všetky druhy matérie;

·  samotné fyzikálne vákuum v nevybudenom stave, vytvárajúce z „ničoho“ elementárne častice (kvantá energie) a pohlcujúce ich tak náhle, že tieto častice dostali názov „virtuálne“. V takom nazeraní všetko vyššie uvedené pred fyzikálnym vákuom v nevybudenom stave je fyzikálne vákuum, vyvedené z agregátnej rovnováhy, t.j. vybudené (excitované) vákuum.

Posledné

vyjadrenie,

s 

oh

ľadom na

vytvorenie a pohltenie

virtuálnych

častíc

fyzikálnym vákuom možno

chápať

aj ako

poukázanie

na

to,

že

všetky

formy

matérie

,

okrem

vákua v nevybudenom-neexcitovanom stave,

sú

samé o sebe

vákuom v excitácii.

Matéria

prechádza z

jedného

stabilného

stavu

(

vyváženého

režimu,

rovnovážneho

udržateľného procesu

), majúceho

vnútornú

dynamiku

,

do

iného

,

vy

žarujúc vlastnú alebo

pohlcujúc

do seba vonkajšiu

energiu

.

„Energia“ vo fyzike je definovaná ako schopnosť vykonávať mechanickú prácu, a všetky druhy energie prechádzajú jedna v druhú podľa určenej miery, nachádzajúcej vyjadrenie formou číselných konštánt a koeficientov v matematických vzorcoch zákonov fyziky. V dôsledku toho všetky formy energie sú si v tomto zmysle ekvivalentné navzájom. Ale nakoľko agregátne stavy matérie (udržateľné rovnovážne procesy) sa líšia energetickým potenciálom (energokapacitou ich vnútornej dynamiky) a energia priteká a odteká z každej štruktúry vo Vesmíre ako prúd nejakého druhu matérie (kvantov-fotónov žiarenia, poľa a pod.), tak v svetonázore trojjedinnosti sú „energia“ a „matéria“ ekvivalentami. Rozdiel v používaní oboch termínov je v tom, že termín „matéria“ sa používa hlavne vo vzťahu k stabilným (udržateľným) rovnovážnym procesom (agregátnym stavom matérie) a „energia“ k rôznemu druhu prechodových procesov, pretože ona podmieňuje možnosť alebo nemožnosť ich realizácie.

2.

OBRAZ

,

INFORMÁCIA

,

MY

ŠLIENKA

-

samo

o

sebe „

niečo“ nehmotné,

ktoré

nezávisí

ani od

kvality

svojho

matériového

nosiča

,

ani

od

množstva matérie

(

energie)

jeho/ju

nesúcej

.

Ale

bez

matériového

nosiča

to „niečo“

vo

V

esmíre

samo o

sebe

neexistuje

,

nie je

vnímané

,

neprenáša sa

.

3.

MhRA

(cez

„ať“)

–

Bohom

predur

čená mnohorozmerná

mat(r)ica

možných stavov

a

premien

matérie

,

uchovávajúca

informáciu

v

o

všetkých

procesoch

;

vrátane informáciu

o

 

minulosti i o

 

predur

čenom smerovaní

ich

objektívne

možného

priebehu

,

t.j.

o

 

príčinno-následkových podmienenostiach

v

ich

primeranosti

.

V

šetka matéria, s ohľadom na informáciu, ktorá jej dáva obraz,

všetky

materiálne

[228]

objekty

,

vystupujú ako

nosiče jediného celovesmírneho

hierarchicky

organizovaného mnohoúrov

ňového

informa

čného

kódu

–

celovesmírnej miery.

Vo vzťahu k informácii je miera kódom (ľudský jazyk je čiastková miera, pretože on je jedným z informačných kódov, patriacich k celovesmírnemu systému kódovania informácie). Vo vzťahu k matérii táto celovesmírna miera pôsobí ako mnohorozmerná (obsahujúca čiastkové miery) pravdepodobnostná mat(r)ica jej možných stavov, obrazov a premien, t.j. „matrica“ pravdepodobností a štatistických predurčeností[229] možných stavov. Je to svojho druhu Zhora predurčený «mnohovariantný scenár jestvovania Stavby Sveta - Vesmíru». On štatisticky predurčuje usporiadanosť čiastkových matériových štruktúr (ich informačnú hĺbku - kapacitu) a cesty ich zmeny pri potlačení informácie zvonku i pri strate informácie (nesenej samozrejme matériou).

Aj to, aj iné môže byť sprevádzané narušením ideálnej súrozmernosti (proporcionality), harmónie jak samostatných fragmentov štruktúry, tak aj jej celkovej hierarchie. Strata súrozmernosti je degradáciou, ale vo vzťahu k objímajúcim štruktúram a systémom, zah

ŕ

ňajúcim množstvo štruktúr, degradácia niektorých ich čiastkových fragmentov môže byť rozvojom štruktúry (systému) ako celku. Tak ako kvetný púčik prechádza vývojom: púčik, puk, kvet, plod, semeno, rastlina: aj degradácia elementov je neoddeliteľná od vývoja celého systému a ho objímajúcich-zah

ŕ

ňajúcich (v tomto zmysle hierarchicky vyšších) systémov.