Systém

medzne (maximálne)

zov

šeo

becňujúcich

stotožnení (i

dentifikácií)

a

 prvotných r

ozlí

šení

v Svetostavbe-Vesmíre

-

trojjedinnos

ť

matérie

-

informácie

-

miery

vylučuje

kaleidoskopi

čnosť

videnia sveta tým

vo

väčšej

miere

, čím

menej

je človek hluchý k Zhora jemu danému zmyslu pre mieru

.

«Zmysel pre mieru»

-

to

nie sú

prázdne slová

a

 takisto

nie

dvojzmyselné

slová,

významovo

neurčité, a preto

občas nemiestne vyslovované

.

Oni priamo poukazujú na to

,

že

človeku

je daný Zhora

šiesty

zmysel

,

ktorý je

v

podstate jeho

osobným

prostriedkom

vnímania

miery

-

Božieho

predurčenia

.

No tento zmysel je k ničomu pre nositeľa „Ja(ego)-centrického“ svetonázoru, ktorý ho zoraďuje-formuje v smere viditeľných i zdanlivých (imaginárnych) hraníc Vesmíru v prázdnych schránkach priestoru a času, nakoľko informácia, prinášaná zmyslom pre mieru stavia jedinca pred nevyhnutnosť zrieknuť sa „Ja(ego)-centrismu“. S prechodom k mysleniu na princípe nemenne prvotných (primárnych) rozlíšení trojjedinstva matérie-informácie-miery zmysel pre mieru nadobúda osobitý význam, pretože duševný kmeň a mozaikovitosť svetonázoru sú v mnohom podmienené jeho rozvojom.

Prechod

od

„

Ja(ego)-

centrizmu“

v

mozaikovej

alebo

kaleidoskopickej forme

k osobnej

kultúre

myslenia

na

základe

kategórií

trojjedinstva

matérie-informácie-miery sa nie

vždy

realizuje v jednom momente

,

ale môže

vyžadovať nejaký

subjektívne

podmienený čas

,

počas ktorého

jedinec zostáva

prakticky

bez funkčného svetonázoru, pretože

predo

š

lý

už

stratil

udr

žateľnosť

a

nový

ju e

šte nezískal.

Súdiac pod

ľa v

šetkých skúseností

ľudstva

pravdepodobnostná

matrica

možných stavov

–

miera

,

má

«holografické»

vlastnosti

v

tom zmysle

,

že

ľubovoľn

ý jej

fragment

obsahuje

v sebe

nejakým spôsobom

aj

všetky jej

ostatné fragmenty vo v

šetkej ich informa

čnej

plnosti

.

Miera

prebýva

vo

všetkom

a

 

všetko

prebýva v miere.

Vďaka tejto vlastnosti

miery

je

svet

celostný

a

úplný

.

Vypadnutie z miery

je

záhuba

.

Sk

ĺ

znutie-pošmyknutie sa

v tomto

smere

–

to je

ohrozenie života

a

nutnosť

prežívania

v

 

dianeticko-scientologickom zmysle tohto

termínu

[230].

Vyčerpanie

čiastkovej

miery

je prechodom do inej

čiastkovej miery, je získaním nejakej novej kvality

.

Zmysel pre mieru

,

berúc do úvahy

«holografické»

vlastnosti miery bytia

,

umožňuje

objektívne

primerane

porovnáva

ť

konkrétnosti

(

súbor párových

dvojíc

„

to“

–

„

nie

to“)

navzájom

,

formujúc

udr

žateľnú

mozaiku

svet

onázoru,

rozvíjajúcu

sa

od

Vesmírneho

zdroja

smerom k sebe samému.

Môže vzniknúť otázka

:

v čom spočíva prednosť,

v

ýhoda tohto

Bohopočiatočného svetonázoru

,

založeného

na

princípe

systému

nemenne

prvotných

rozlíšení

trojjedinstva matérie

-

informácie

-

miery v

porovnaní s

„

JA(ego)-centrickým“

svetonázorom, založenom na

štyroch postulátoch Stavby Sveta

hmote-duchu

-priestore-

čase?

Po prvé

,

v

 

svetonázore trojedinstva sa informácia

zvedomuje (sa chápe)

ako

objektívna kategória

spoločná

pre

všetkú

Objektívnu

realitu

,

ktorej osvojenie si je subjektívne.

V iných

svetonázorových

systémoch zvedomenie, vnímanie

objektívnosti

informácie,

ako

jednej z kategórií

systému prvotných rozlíšení

v

medzne

zovšeobec

ňujúcej

kategórii

„

Všetko“,

je vylúčené

.

Nakoľko v „JA(ego)-centrických“ svetonázoroch sú chápané ako prvotné kategórie, kategórie odvodené od objektívne prvotných, tak proces formovania mozaiky je sprevádzaný vnútornými «echami - ozvenami» – vlastnými šumami psychiky, skresľujúcimi užitočný signál – vnímanie sveta. Takto v ponímaní sveta niečo môže byť stratené v dôsledku neúplnosti okruhu prvotných kategórií objektívnej informácie – zmyslu; niečo môže vyzerať ako objektívne nedeliteľné následkom nedeliteľnosti informácie a matérie v iných svetonázoroch a takisto neprítomnosti miery; a niečo sa môže javiť ako objektívne rôzne objekty, aj keď v skutočnosti je to iba jeden objekt, rozmnožený všemožnými vnútornými «echami» a transformovaný do rôznych obrazov, ktorým sú pridané rôzne názvy a vzájomné väzby, ktoré však nezodpovedajú objektívnym rozlíšeniam „to“ – „nie to“, dávanými Zhora v Rozlíšení.

Všetky tieto vnútorné «echá» a ostatné chyby zobrazenia informácie vytvárajú vnútorne konfliktnú psychiku typu «mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave». Ak každá z týchto «virtuálnych» hláv, nachádzajúca sa v nevedomých úrovniach vnútorného sveta jedinca, tvorí «svoje», prekážajúc tvoriť «svoje» všetkým ostatným, tak v živote jedného a toho istého «JA» sa stráca to skutočné – ozajstné svoje tým viac, čím viac vnútorných «virtuálnych» hláv má. Prejavy aktivít každej z nich jeho vedomie navzájom od seba nerozlišuje, a preto nevie, ktorú z nich má stotožniť s «JA», a ktoré má hodnotiť ako bláznovstvo, pred ktorým je nutné sa chrániť. «Človek s rozdvojenou mysľou je nestály vo všetkých svojich cestách» (Súborné posolstvo apoštola Jakuba 1:08).  

A

typ

psychiky

«mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave»

tak

alebo inak,

viac

či menej,

sa

zreteľne

prejavuje

v

správaní

každého

nositeľa

kaleidoskopického

alebo

mozaikového

„

JA(ego)-centrického“ svetonázoru.

Po druhé

,

svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery

nie je

„

JA(ego)-centrický

“ svetonázor - videnie

sveta

.

Nakoľko nositeľ

„

JA(ego)-

centrického“ svetonázoru

sa

môže

ocitať v

rôznych

situáciach, tak z jeho uhla

pohľadu

jedno a to isté

môže vyzerať

a ozmys

ľovať sa

navzájom sa vylučujúco v

rôznych

momentoch jednej a tej istej časovej periódy

v

závislosti na tom

,

aké

postavenie zaberá po

čas

každej

z

nich

„

Ja-

centrum – ego“

a

v akom zostrojení

psychiky

v

 danom momente prebýva jedinec.

To

má

rozhodujúci vplyv

na

jeho

stanovenie, posúdenie cieľov

a

výber

línie správania sa

.

Vzájomné porovnanie

týchto

rôznych uhlov

pohľadu

je

pre samotný subjekt

ne

možné

,

pretože

ony „sedia“

na

rôznych

odno

žiach

„vetvenia

mysle“,

medzi

ktorého

odno

žami

a konármi

niet väzieb a

prechodov

(

táto neprítomnosť

priamych

spojení

a

prechodov

medzi

odno

žami

a

vetvami

„vetvenia

mysle“

vytvára

efekt

„virtuálnej“

vnútornej mnohohlavosti

nosite

ľov „

JA(ego)-

centrického“

kaleidoskopického alebo

mozaikového

svetonázoru

).