V určitej etape historického vývoja sa tieto zombifikujúce programy formujú adresne a cielene tými, ktorí vedome či nevedome preberajú na seba funkciu riadenia spoločnosti ako celku (príkladom toho je globálny Biblický projekt). Tí, ktorí sa týmto zaoberajú, sú sami vo väčšej či menšej miere slobodní vo vzťahu k ich činnosťou meniacemu sa súboru zombifikujúcich programov, patriacich ku kultúre spoločnosti. Niektoré z nich tvoria rôznorodé pláštiky pre prienik inštinktov do kultúry, alebo ktorých účel je blokovať-potláčať inštinktívne prejavy v nejakých konkrétnych situáciách. Obsah a ciele, ktorým sú novovznikajúce programy podriadené, sú definované tým, čo je najvlastnejšie (najcharakteristickejšie) psychike sociálnych programátorov: démonizmus alebo zameranosť k ľudskosti, a len toto určuje rozdiel v nimi prijímaných a zavádzaných normách «kultúrneho správania sa».

Tak

či tak,

zombifikujúce programy

označenia (signovania)

a

preukázania

hierarchického

statusu

jedinca

v spoločnosti

s

vládou

ne

človečie

ho

stroja

psychiky

znižujú

spolo

čenské

výdavky v kolektívnej

činnosti

v porovnaní s variantou

kolektívnej

činnosti

(

prakticky

nemožnou

),

v ktorej

by sa

všetci neprestajne

zaoberali prehodnocovaním

hierarchického postavenia seba a iných,

ako

je to

v

„svorke paviánov“. To by znemo

žnilo akúko

ľvek

inú

činnos

ť,

okrem

správania sa, podmieneného

súborom

inštinktívnych programov.

Skúmaním ú

časti zvieracieho

stroja

psychiky

a

stroja

psychiky

zombie-biorobota

v kolektívnej

psychike

spoločnosti

,

vychádza najavo

predtým

mimochodom poz

namenané

:

stroj

psychiky

zombie-biorobota je ten istý

zvierací stroj

psychiky

,

len

spútaný

okovami

alebo pancierom

(

komu aké prirovnanie sa viac páči

)

programov správania sa

,

obmedzujúcimi inštinktívne

prejavy

v

niektorých

situáciách

a nasmerovavajúcimi tieto

inštinktívne

prejavy

do

kultúrne

sformovaných plá

štikov, masiek, vytvorených

civilizáciou

.

Spoločnosť sa skladá z rôznych jedincov, z ktorých každý nesie jemu vlastné špecifické znalosti a zručnosti, a takisto informačné moduly, prostredníctvom ktorých sa podieľa (je účastný) na kolektívnej psychike a kolektívnej činnosti, ktorej výsledky sú samotným jednotlivcom neuskutočniteľné. Časť týchto informačných modulov sú taktiež zombifikujúce programy. A ak v tomto súbore programov, ktoré v sebe nesie spoločnosť, sú všetky čiastkové​​programy navzájom zosúladené, dôsledkom čoho medzi nimi neexistujú konflikty riadenia, tak spoločnosť je schopná-spôsobilá ku kolektívnej, vnútorne bezkonfliktnej činnosti. V nej panuje (dominuje) stroj psychiky ideálneho (dokonalého) zombie - bez schopnosti k akejkoľvek tvorivosti, bezchybne vykonávajúci situáciami podnietené zodpovedajúce programy, bez slova a bezchybne vypĺňajúci priame rozkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov.

Ale

pretože

človek

nie je predurčený

k tomu, aby bol dokonalým

zombie

, tak

takýto

systém

,

v snahe

vytvoriť

ho,

spôsobuje

neodstániteľné

poruchy spoločnosti

«dokonalých zombie»

vo všetkých tu uvedených

ukazovateľoch

:

- samotné

zombifikujúce

programy

v ich súhrne (ako celok)

obsahujú nezrovnalosti

medzi

sebou

a

nie

vždy zodpovedajú

situáciám-podnetom

, následkom

čoho bezchybná kolektívna

re

akcia

na

ich

základe

v princípe nie

je

možná

;

- reálni

nositelia

stroja

zombie-

psychiky

odpracuvávajú programy

s chybami, v porovnaní s variantom ich

ideálneho uskuto

čnenia

;

- priame príkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov sa taktiež vykonávajú skutočnými nosite

ľmi

stroja psychiky zombie s nedbalos

ťou

a nesúhlasom jak skrytým, tak zjavne vyjadreným, vyplývajúcim z rôznorodej vnútornej konfliktnosti psychiky každého z nich (a vnútorná konfliktnos

ť

psychiky je principiálne neodstániteľná mimo jej človečieho zostrojenia, lebo len v ňom svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery zabezpečuje nemennosť kmeňa-osnovy duševného stromu a odstránenie konfliktov informačných modulov v psychike indivídua prirodzenou, Zhora predurčenou cestou).

Okrem toho, človeku, hoc aj pri zvieracom stroji psychiky, hoc aj potlačenom zombifikujúcimi programami, je vlastná schopnosť tvorivej jedinečnej činnosti a jeho tvorba je deštruktívna pre dokonalý komplex programov pre zombie-spoločnosť. Je to preto, že nikto zo samotných nie dokonalých zombie si uvedomuje všetky informácie takéhoto komplexu vo vzájomnej podmienenosti jeho rozličných informačných modulov. No svojou kreativitou ho každý modifikuje, vnášajúc do neho rôzne inovácie, predpokladateľne nezladené so všetkými predošlými pôvodnými fragmentami i s inováciami, ktoré zaviedli iní. A to je nevyhnutné  jak pri kaleidoskopickom, tak aj pri mozaikovom „JA(ego)-centrickom“ svetonázore jedincov.

V dôsledku toho zombie spoločnosť a jej programátori sa nemôžu zaobísť bez represívneho aparátu, ktorý by podporoval udržateľnosť tohto systému, jak počas života jednej generácie, tak aj v následnosti generácií. Napriek tomu, ideál právneho štátu, v ktorom celý život musí byť podriadený zákonom a porušenie zákona sa trestá podľa zákona (a prakticky aj bez (mimo) zákona, keď legálne činnosti v efektívnosti prehrávajú s nelegálnymi), sa udržuje po celom svete, aj v Rusku napriek jeho očividnej nefunkčnosti v podmienkach, keď nadzákonná koncepcia riadenia práce celej spoločnosti v následnosti generácií, v súlade s ktorou sú programy-zákony písané, nie je v tejto spoločnosti zverejnená - formou ideológie.

Že Západ aj žije bez zjavného (verejného) ohlásenia ideológie, to sa zdá len na prvý povrchný pohľad: Západ – to je biblická civilizácia. A Biblia obsahuje v sebe okrem iného aj ideológiu spoločenského života, i keď to ideológiou priamo nazývané nie je. Pritom Západ - do objavenia sa scientológie a vzniku pomerne masového záujmu o východnú mystiku - bol ideologicky rovnorodou-homogénnou spoločnosťou, v ktorej sa nič, cudzie Biblii, neprejavovalo tak, aby to malo vplyv na ďalší osud spoločnosti tejto civilizácie. Západ si zvykol žiť bez alternatívy k Biblii, nechápajúc jej podstatu a podvedome prijímajúc biblické normy ako automatizmy správania sa zombie-biorobotov a „samo sebou“ sa rozumejúcich právd, rovnako vhodných pre všetky životné situácie, pre všetky národy, pre všetky regióny sveta, pre všetky historické epochy. A to napriek tomu, že to objektívne aj subjektívne nie je tak.

Rusko

však,

hoc by aj následkom toho

,

že

jeho

rôzne národy

vyznávajú

vierouky

,

zvestujúce

nie

vždy

navzájom

kompatibilné

ciele a metódy

ich realizácie

,

v

súhrne

predstavujúce ich

životné ideály

a

vzhľadom k

tomu

,

že v jeho dejinách bolo

70

rokov

budovania

komunizmu

,

svojimi

ideálmi

odli

šného od dosavadných

noriem

spoločenského

života

Západu

na

základe

Biblie

,

nemá mo

žnos

ť

vybudovať

«

právny

štát»

bez zverejnenia

ideológie

, čo sa aj

potvrdilo

skúsenos

ťou

s

reformami

po

roku

1991.