V Koráne je takisto napísané (v posledných ver

šoch súry 3) nasledovné:

«98(103). Držte sa viery Boha[259] všetci, i nerozdeľujte sa, a pamätajte na milosť Boha k vám, keď ste boli nepriatelia, a On zblížil vaše srdcia, a vy ste sa stali z Jeho milosti bratmi!

99. Boli ste na okraji priepasti ohňa a On vás odtiaľ zachránil. Tak vám Boh zjavuje Svoje znamenia, - možno, že pôjdete správnou cestou! —

100(104). a nech je uprostred vás občina, ktorá vyzýva k dobru, káže odobrené a zdržiava sa od neodobreného. Títo sú šťastlivci (text pri citovaní je zvýraznený nami)

101(105). A nebuďte ako tí, ktorí sa rozdelili a začali protirečiť potom, ako prišli k nim jasné znamenia; pre týchto – je veľký trest».

Vo vzťahu k

spoločenskej iniciatíve

toto všetko dohromady znamená, že pre

človeka je normálne p

odľa svedomia veriť Bohu. Inými slovami, bez viery Bohu jedinec Človekombyť nemôže, aj keď môže byť veľmi presvedčivo

človeku podobný

. A veriac-dôverujúc Bohu, človek nie je povinný vykonať príkaz, ktorého zmysel nechápe, ak nevyplnenie príkazu sebou nevyvoláva to, čo on chápe ako zlo, alebo vyplnenie ktorého považuje za škodlivé. Okrem etických a ostatných otázok, preskúmanie ktorých je nezmyselné mimo konkrétnych situácií a nesúvisiace s príkazmi, ktoré niekto vydáva a niekto odmieta vyplniť, táto podmienka vedie k otázke o operatívnosti

spoločenskej

iniciatívy (rozvíjanej na základe princípu vnútorne nenapätých systémov vzájomných vzťahov medzi jednotlivcami) v tých frekvenčných pásmach, do ktorých už ona bezprostredne vošla a funguje.

Ak príkaz, úloha sú odmietnuté k vykonaniu, aj keď zodpovedajú cieľom a prípustným prostriedkom ich realizácie v kolektívnej činnosti, podporovanej

spoločenskou

iniciatívou, je možné, že je potrebná nejaká doba na to, aby ten, ktorému je daná táto úloha, si uvedomil jej správnosť a zhodol sa na ú

čel

nosti jej vykonania. Ak čas na to nevyhnutný je, tak

spoločensk

á iniciatíva je funkčná v tom frekvenčnom pásme, do ktorého proces patrí a ktorého riadenie ona prijala, zadávajúc túto úlohu. Ak ale tejto časovej rezervy niet, tak potom

spoločensk

á iniciatíva v tomto frekvenčnom pásme - na základe princípu vnútorne nenapätých systémov - je nefunkčná.

V tomto prípade, v princípe, by sa možno dala získať donútením v nejakej forme alebo prosbou akceptácie nevyhnutnosti vykonania úlohy vo viere, ale vstúpiť na túto cestu    znamená postaviť sa pred nevyhnutnosť následne odstraňovať vnútorné napätia v    systéme. Avšak, v

spoločenskej

iniciatíve, navrhnutej v Jedinom Zákone, niet takých    cieľov, kvôli uskutočneniu ktorých by bola prijateľná taká činnosť, pretože ona nie je    zviazaná konkrétnymi kalendárnymi termínmi v živote spoločnosti. Ona samotná je    procesom, vytvárajúcim sociálny čas a zadávajúcim určené termíny pre všetky ostatné procesy, stanúc sa v spoločnosti jediným procesom, podporovaným nielen ľuďmi, ale aj Bohom.

A preto, aby sa nehromadili vnútorné napätia v systéme vzájomných vzťahov, z ktorých nie všetky môžu byť odhalené, je lepšie podporovať funkčnosť

spoločenskej

iniciatívy - na základe princípu vnútorne nenapätých systémov - v relatívne nízkofrekvenčných pásmach procesov. To časovo zvyšuje jej funkčný potenciál, ktorý za nejaký čas umožní rozšíriť udržateľne funknú činnosť

spoločenskej

iniciatívy na základe princípu vnútorne nenapätých systémov do relatívne vyšších frekvenčných pásiem procesov, v ktorých doposiaľ

spoločenská

iniciatíva akcieschopnú funk

čn

osť nemá.

Okrem toho, nevyhnutnosť byť pochopeným, pred ktorou stojí každý v tejto

spoločenskej

iniciatíve (a najmä profesionálni riadiči-manažéri všetkých oborov

spoločensk

ého života), ho zaväzuje budovať svoju činnosť tak, aby prvou prioritou bola činnosť na základe informácie, ktorú nie je nevyhnutné utajovať. To neznamená, že vo všeobecnosti nemôže byť nevyhnutné utajenie prístupu k nejakej informácii pre viac či menej široký okruh osôb (jak sociálnych skupín, tak konkrétnych osôb). Takáto nevyhnutnosť môže vzniknúť, a nejaká informácia môže byť skrytá kvôli ochrane riadeného procesu pred zasahovaním do jeho priebehu odporcami

spoločenskej

iniciatívy, bezstarostnými zíza

čmi

a tými, ktorí chápu tento proces nejako iná

č, alebo ich sebeovládanie v rámci

vlastnej iniciatívy je lepšie vynechať. Ale aj vtedy je rozšírenie akejkoľvek lži hocikým z účastníkov

spoločenskej

iniciatívy neprijateľné, pretože takáto lož bude štatisticky predur

č

ene tými, ktorí jej uveria, vložená do základov chybných rozhodnutí, ktorých dôsledky môžu byť veľmi závažné a ktoré v budúcnosti bude musieť odstraňovať ta samá

spoločenská

iniciatíva. Netreba si v sú

častnosti vytvára

ť ťažkosti a prekážky pre svoju budúcu činnosť, lebo blahý (ušľachtilý) Zámer je vnútorne bezkonfliktný a nekladie „míny“ na svojej ceste.

Ten

,

kto

nie

je v stave

hovoriť

pravdu

vo

všetkých

prípadoch

bez výnimky

,

spätých s dielom

, ktorému hlása svoju oddanos

ť alebo si len prosto myslí

,

že

je tomuto

dielu o

ddaný

,

v skutočnosti

koná úplne

iné dielo.

Jeho zmysel,

význam

 nie je schopný

pochopiť

,

pokia

ľ

pokra

čuje v

klamaní

a

obhajovaní

svojho

právo

na

«

milosrdnú lož

». Podstatou

pozemskej

múdrosti

je

neklamať

za žiadnych okolností

,

ale

nájsť

tú

pravdu

,

ktorú

je

potrebné

povedať

a

spraviť

vo vzniknuv

ších

situáciach

.

A

vznik

potreby

zatajovať

niečo treba hodnotiť

ako

prejav

nejakých

vnútorných

napätí

a

konfliktov

v systéme činnosti

,

ktorých

príčiny je

potrebné identifikovať a

odstrániť

.

Pritom

odmietnutie prístupu

k nejakej

informácii

môže byť sprevádzané, doplnené zverejnením inej

informácie

,

ktorá bude užitočná

dopytujúcemu sa. To

podporí roz

šírenie iniciatívy v spoločnosti.

Ale to všetko boli len všeobecné úvodné slová, adresované každému, bez ohľadu na osobitosti jeho života. Ak jedinec súhlasí s jemu predkladanou spoločenskou iniciatívou, tak on stojí pred nevyhnutnosťou do nej vstúpiť. Nevyhnutnosťou, podmienenou konkrétnymi zvláštnos

ťami jeho

života. Keďže spoločenská iniciatíva sa rozprestiera nie v nejakom od života civilizácie Zeme odtrhnutom, abstraktnom priestore, obývanom podľa svojho chápania vykonštruovanými postavami, ale v každodennom životetejto civilizácie takom, aký on reálne je, tak pred jedincom, riešiacim vstup do spoločenskej iniciatívy, vyvstáva známa otázka: «Čo robiť?».

On potrebuje konkrétnu odpoveď, pretože aj horlivý zástanca princípu vytvorenia vnútorne nenapätých systémov sa v reálnom živote stretáva s činnosťou spoločnosti, vykonávanou v takých frekvenčných pásmach, v ktorých spoločenská iniciatíva na princípe vytvorenia vnútorne nenapätých systémov ešte nezískala akcieschopnosť. A v týchto frekvenčných pásmach spoločnosť koná tak, ako vie. A k tomu konaniu spoločenská iniciatíva musí vedieť vypracovávať svoj cieľavedomý postoj, definujúci buď podporu niektorých druhov konania spoločnosti, napomáhajúc vyriešeniu v nich vzniknutých vnútorných pnutí; alebo odmietnutie takejto podpory až do ich vymretia zo spoločenskej existencie. To znamená, že otázka  «Čo robiť?» je skutočne aktuálna.