— Zákon.

— Kult.

— Imitácia dobročinnosti.

V prípade ak sa niekde tvorí nelojálne pracujúce stádo, prestáva sa mu poskytovať manažérska zákulisná „pastierska starostlivosť“ a ono zostane osamote s problémami:

13*      Ako riadiť svoju ekonomiku a spoločnosť, keďže narazí na nefunkčnosť ako marxizmu, tak aj sociálno-ekonomických teórií kapitalistickej periódy[78].

14*      Ako žiť ľudsky, a nebyť nevoľníkom technosféry a ekonomiky, ktoré nevie riadiť, no bez ktorých sa v živote nevie zaobísť.[79]

A netreba si nahovárať klamstvá: popri všetkom možnom blahobyte, marxisticko-trockistický „socializmus“ –  to je hovädský, a nie ľudský život. Ľudský Život, na rozdiel od tohto domnelého komfortu (možného ako jedna z variant budúcnosti) sa odlišuje konkrétnymi odpoveďami na otázku «A čo ešte?», ktorá bola položená vyššie. Konkrétne odpovede na túto otázku sú opísané v opublikovaných materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti Ruska v globálnom historickom procese, ktorá bola natoľko „proti srsti“ trockistickej „Pravde Pjať“.

Nepochybne, zákulisní šéfovia psychického trockizmu každému, kto sa obáva realizácie vyššie opísaného scenára celosvetovej „socialistickej revolúcie“ povedia, že tento opis je iba výplodom schizofrénie[80], výplod chorej predstavivosti, a že v skutočnosti sa zrealizuje práve ten variant „svetlej budúcnosti“, o ktorú sa sami usilujú všetci tí, čo majú pochybnosti: humanistom — humanizmus; liberálom — liberalizmus; sociálnym demokratom — socializmus s ľudskou tvárou; nacionalistom — nacizmus; rasistom — rasizmus; kapitalistom — kapitalizmus a buržoázna demokracia;  monarchistom — monarchizmus; pravoslávnym — pravoslávie; moslimom — džihád; mier — národom; chlieb — hladným; zem — roľníkom; továrne — robotníkom; banky — bankárom; ženy — mužom; muži — ženám; ružových — ružovým; zeleň — zeleným a pod., presne tak, ako to už raz bolo vyjadrené jednou vetou: „Každému – to svoje[81]“ —umiestnenou nad bránou jedného z koncentračných táborov Tretej ríše. Obyčajný systém, známy už oddávna: RÝCHLO SĽUBUJ, rozdeluj a panuj!

Dostanúc (alebo dajúc sám sebe) takéto vysvetlenie, každý, obávajúci sa opísaného priebehu udalostí, bezmyšlienkovite a bezstarostne sa aj ukľudní do okamihu, pokým ho nevydesí reálne sa uskutočňujúci scenár, ako sa už s tým svojho času stretli S.Kurginjan, A.N.Jakovlev a mnohí, mnohí ďalší v priebehu posledných niekoľko storočí. Pre pohlavárov (zákulisných šéfov)* starovekého psychického trockizmu je typické všetkosidovoľovanie. Jednu z jeho strán zachytil K.Marx v tvrdení, ktoré sa tak nepáčilo A.N.Jakovlevovi: Násilie — to je «pôrodná babica histórie» (“Pochopenie”, str. 92). No K.Marx bol psychickým trockistom a pokrytcom, a aj preto nepovedal, že v dejinách násiliu takmer vždy predchádza náhla faloš.

Таk aj teraz pohlavári politického trockizmu môžu otvorene povedať, že opísaný scenár je prejavom schizofrénie, avšak oni nikdy nepriznajú (prinajmenej zatiaľ), že ide o jeden z niekoľkých reálnych scenárov ich globálneho riadenia.

A preto v čase, keď pohlavári psychického trockizmu budú V TICHOSTI konať tak, ako považujú za potrebné, tak jedinci, túžiaci žiť bezstarostne a bez zodpovednosti, sa môžu kľudne domnievať, že opísaný scenár realizácie celosvetovej marxisticko-trockistickej „socialistickej“ revolúcie je iba plodom chorej fantázie, v základe ktorého niet žiadnych reálnych faktov a spoločensko-historických procesov. Je to ich právo, „uvažovať“ takto.

A tí čo uvažujú inak, nech si pamätajú:

Dejinná prax potvrdzuje, že väčšina minulých výziev typu «ľudia, buďte ostražití!!! tie najhoršie zločiny sa dejú s mlčanlivým súhlasom ľahostajných» zostávali v „ľudskej“ spoločnosti nevypočuté. A tí, čo vyzývali okolie k ostražitosti a aktívnej spoluúčasti na ich vlastnom osude, hynuli spolu s nimi, občas ani nestihli zanechať po sebe „Reportáž so slučkou na krku“, keď sa realizoval jeden zo scenárov, ktorý sa predtým väčšine zdal nemožný.

Vo vzťahu k „socialistickému“ trockistickému globálnemu scenáru to znamená, že ten sa zrealizuje alebo bude odložený bokom na neskôr – bez ohľadu na výzvy k ostražitosti a inú agitáciu, ale úplne z iných dôvodov.

Mnohým je známa legenda o gréckom filozofovi Diogenovi (približne 400 - 325 pred n.l.), ktorý, ako tvrdí legenda, žil v sude. Cez deň chodil s lampášom a na otázku „načo je mu lampáš cez deň?“, odpovedal krátko: „Hľadám človeka...“[82]

Táto legenda putuje stáročiami z učebnice do učebnice, avšak aj k dnešnému dňu mnohí z tých čo o Diogenovi počuli, ho vnímajú ako „mestského blázna“ starovekej Synópy. Podobne ako začiatkom tohto storočia obyvatelia Kalugy, zaborení každý v svojej záhrade, mali za „mestského blázna“  K.E.Ciolkovského. No Diogenes vyšiel so skutočne dôležitou otázkou v živote spoločenstva, pričom odpoveď na túto otázku umožňuje pochopiť aj to, prečo mnohonásobné výzvy «Ľudia!!! Buďte ostražití: s mlčanlivým súhlasom ľahostajných sa uskutočňujú tie najhoršie zločiny» ostávali bez odozvy, akoby ich ani nebolo.

Jej podstata spočíva v tom, že správanie sa príslušníka biologického druhu nazývaného dnes Človek Rozumný, sa občas bez zjavných príčin v správaní väčšiny predstaviteľov rovnakého druhu, tvorí na základe vzájomného pôsobenia:

•  Vrodených inštinktov a nepodmienených reflexov,

•  Bezmyšlienkovitého automatického vykonávania návykov a vypestovaných reflexov správania v podnecujúcich situáciách – rozdrážditeľoch.

•  Rozumného (primeraného) vypracovania svojho správania na osnove zapamätanej informácie, ktorá sa znova objavila,

•  Intuície (presahujúcej hranice inštinktov aj rozumu), ktorej odporúčania môžu byť v konečnom dôsledku rozumom pochopené.

Hoci v ľudskej psychike sú tak či onak prítomné všetky, tak u rôznych ľudí tieto komponenty reagujú medzi sebou odlišným spôsobom. V závislosti od toho, ako sú tieto komponenty v psychike jednotlivca hierarchicky zorganizované, môžeme hovoriť o stroji psychiky každého z nich.

Možno odhaliť nasledujúce rozdiely v organizácii – v stroji psychiky jednotlivcov:

Sú osoby, ktorých správanie je podriadené inštinktom, a rozum obsluhuje predovšetkým inštinktívne potreby a pokúša sa prispôsobiť tejto službe aj intuíciu.

Sú osoby, ktorých rozum posluhuje inštinktom, no ktorí systematicky odmietajú svoje intuitívne vhľady - vnuknutia, alebo celkovo postrádajú intuíciu.

Sú osoby, ktorých rozum nie je nevoľníkom inštinktov, no opitý svojou nezávislosťou na nich, odmieta aj intuitívne vhľady, alebo osoby, ktoré nimi vôbec nedisponujú.

Sú osoby, opíjajúce sa sebou, a pokúšajú sa prispôsobiť si aj intuíciu k tomu, aby slúžila ich túžbam, podmieneným jak inštinktami, tak aj sociálnymi komplexmi.

Sú osoby, ktorých rozum sa pri svojom rozvoji opiera o inštinkty, no ktoré tiež načúvajú intuícii a stroja svoje správanie na jej osnove.

No aj toto ešte nie je všetko. Jednotlivci, tvoriaci spoločnosť a jej podskupiny, zvyčajne plodia kolektívnu psychickú činnosť, a táto kolektívna psychická činnosť môže mať všeobecne celkovo dva typy:

•  V prvom prípade sa k chybám vykonaným jednou osobou, pribaľujú aj chyby vykonané druhými osobami. Balvan množstva chýb v ich kolektívnej činnosti rastie a utláča spoločnosť do tej doby, pokiaľ táto pod ich tlakom nezhynie, alebo kým spoločnosť nezačne plodiť kolektívnu psychickú činnosť druhého typu.