Ináč povedané, človečí typ stroja psychiky – to je diktatúra svedomia pri vedomej viere Bohu.

A tak, ak rozum odmieta intuíciu, alebo iba nevoľnícky slúži inštinktom, potom nejde o Človečí ale o zvierací typ stroja psychiky. Aj v tejto práci slová ako „zvierací stroj psychiky“ netreba vnímať ako nadávku, ale v nasledovnom zmysle: zvrchovanosť vrodených živočíšnych inštinktov a nepodmienených reflexov spoločne s návykmi správania (prebratými z kultúry spoločnosti a bezducho vykonávanými v životných situáciách - svojim spôsobom analógia drezúry), nad všetkými ostatnými zložkami psychiky toho, komu je Zhora dané byť Človekom Rozumným.

Pritom treba mať na pamäti, že aj pri zvieracom stroji psychiky môže byť intelekt vysoko vyvinutý, a jeho nositeľ môže byť znamenitým profesionálom v tej či onej pracovnej oblasti civilizácie[86] (vrátane mágie), pričom v podstate nie je človekom.

Existuje tiež stroj psychiky typu biorobot-zombi, postavený na osnove bionositeľa druhu Človek Rozumný, ktorý sa však od Človečiehostroja psychiky odlišuje tým, že tu sa v správaní (z rôznych príčin, ako vonkajších, tak aj subjektívnych) vytráca vlastná sloboda pri narábaní s informáciou (ako jedna zo zložiek slobody vôle), následkom čoho jednotlivec pod vplyvom  náležitých okolností – spúšťačov  iba odpracováva program správania[87], vštepený do jeho psychiky, prípadne nie je v stave zmariť vonkajšiu aktivizáciu pre neho typických zručností a vlastností – inými jednotlivcami alebo kolektívmi podľa ich svojvôle.

Okrem toho, zombírujúce programy môžu byť v správaní jednotlivca hierarchicky významnejšie než vrodené inštinkty, následkom čoho, z jednej strany zombie v určitých situáciách neprejavuje inštinktívno-živočíšne reakcie na situačné spúšťače, a pôsobí ako človek (čo i odlišuje zombie-biorobotov od nositeľov čisto zvieracieho stroja psychiky, ktorí sa ani len nepokúšajú potláčať zvrchovanosť živočíšneho vedenia); z druhej strany je v zombie psychike možný konflikt medzi behaviorálnymi programami inštinktov a zombie programami správania, a tiež medzi rôznymi zombie programami správania.

Tiež pomerne často možno vidieť, ako sa rozum a vôľa, získajúc kontrolu nad inštinktami a programami správania, sformovanými tradíciou, sebapovyšujú a pokúšajú sa podriadiť si, či popierať intuitívne hodnotenia, a dokonca úplne vytesňujú intuíciu z psychiky a odmietajú Boží zámer v prúde „všeobecnej intuície“, následkom čoho sa jednotlivec stáva obeťou pre neho samého neprekonateľnej ohraničenosti a posadnutosti. To je vlastnosť – démonického stroja psychiky všeobecne.

Hlavná podstata démonizmu – je motivované (vedomé) alebo nemotivované (nevedomé) úsilie jednotlivca izolovať sa od Boha.

To znamená že démonizmus všeobecne – je oveľa širší fenomén než satanizmus, ak pod satanizmom chápeme úmyselný vstup do hierarchie démonických entít, cieľavedomo odporujúcich Božiemu zámeru, a podriadenie sa tejto hierarchii. Démonizmus všeobecne, okrem satanizmu, zahrňuje aj individuálny démonizmus (zvyčajne sa sám nazýva individualizmom), ktorý môže byť tak zlomyseľným, ako aj mysleným dobre (vo všednom chápaní dobra a zla); a tiež zahrňuje aj kolektívny démonizmus typu Laodicejskej cirkvi[88] («nie si ani studený, ani horúci, ale vlažný», “neutralita”, «ja nič ja muzikant»). No vo všetkých prípadoch problémy démonizmu pramenia z jeho sebaistého presvedčenia o vlastnej sebestačnosti a samotná podstata spočíva v odmietaní démonizmom Božieho zámeru a Jeho Všemocnosti, následkom čoho je ale jeho vlastná obmedzenosť, vyvolávajúca u prívržencov démonizmu nepredvídateľné následky – vtedy, keď ciele démonizmu nezapadajú do Vyššieho Predurčenia, ktoré sa vždy nevyhnutne a v plnosti realizuje a zároveň odstraňuje a zastavuje všetko, čo mu je cudzie, keď príde čas.

To že časť démonických bytostí vytvára hierarchie, z ktorých hlavnou je otvorený satanizmus, a určitá časť démonických bytostí koná individuálne – to je druhotným javom, pokiaľ ide o osobnú ľahostajnosť a neurčitý postoj k Vyššiemu predurčeniu či nespokojnosť s Bohom a Jeho Zámerom.

Všetky inštinkty, reflexy, návyky a vášne v správaní nositeľov zvieracieho stroja  psychiky a stroja psychiky zombie pracujú podvedome a automaticky pri kontakte jednotlivca s náležitými vonkajšími podnetmi – situáciami; no v mnohých situáciách aj démonizmus v dôsledku svojej uzavretosti a ohraničenosti skĺzava v správaní na úroveň zombie alebo zvieraťa.

Aj keď každý, kto sa narodil pod biologickým druhom Človek Rozumný má otvorenú možnosť stať sa skutočným Človekom, pomerne často môžeme pozorovať, ako sa rozum stáva nevoľníkom a obsluhuje živočíšne inštinkty človeka; alebo ako sa rozumová činnosť sebapovyšuje a pokúša sa negovať intuitívne hodnotenia, ba dokonca úplne vytesniť intuíciu z psychiky; ako sa rozum podriadený inštinktom alebo samoľúbosti pokúša podriadiť si aj intuíciu; ako sa všetky spoločne snažia odmietať Vyšší zámer, následkom čoho sa stávajú obeťou nimi neprekonateľnej ohraničenosti a posadnutosti.

Tiež je možné vidieť aj to, ako určití jednotlivci podnikajú aktivity voči iným jednotlivcom s cieľom prevrátiť ich stroj psychiky smerom k zvieraciemu alebo „zombie“[89], aby oni sami, alebo iní, mali možnosť parazitovať, zneužívajúc psychicky zmrzačených v úlohe „rozumných zvierat“ alebo robotov, po fyziologickej stránke veľmi podobných Človeku. Toto môže byť prejavom všetkých nie človečích typov stroja psychiky.

Okrem toho, a o tom sa sociológovia mále kedy zamýšľajú: inštinkty jedincov druhu Človek Rozumný sú ovplyvnené pohlavím a zvyčajne nesú programy zachovania druhu v následnosti pokolení. V dôsledku toho, ženské inštinkty sú orientované na starostlivosť o dieťa v prvotných štádiách jeho života, a žena pod ich prvenstvom v jej správaní je podriadená potrebám dieťaťa; inštinkty muža sú zamerané na starostlivosť o ženu a dieťa, v dôsledku čoho je muž psychologicky podriadený žene skrze inštinkty pohlavnej príťažlivosti (k nej)* a pod. Názor, že muž je ten aktívny v sexuálnych vzťahoch – je len ilúzia: u muža pohlavnú náklonnosť k sebe vzbudzuje žena; mužská reakcia – je opätovanie, druhá vec je potom, či žena príjme túto opätovanú náklonnosť alebo nie. Potreba prekonávať ženské odporovanie a neochotu prijať ňou vzbudenú inštinktívnu náklonnosť pri povrchnom preskúmaní javu splodila v spoločnosti názor o aktivite mužského pohlavia v sexuálnych vzťahoch.

V dôsledku takýchto špecifík prerozdelenia úloh reprodukcie druhu uprostred biosféry Zeme v následnosti pokolení medzi jedincami mužského a ženského pohlavia, pri kvantitatívnom prevládaní zvieracieho stroja psychiky – spoločnosť psychicky žije v matriarcháte bez ohľadu na to, že organizačne sa môže javiť ako typický patriarchát.

Kým takmer všetci žijú v zajatí inštinktov, starajúcich sa výlučne o pokračovanie rodu, potom pre väčšinu nie je charakteristické Milovať, hoci aj spoločnosť nazýva Láskou to, čo ňou nie je: Láska, na rozdiel od inštinktov a čarov-vábidiel (špeciálnych zombie programov), nezotročuje, ale dáva jedincovi slobodu voľby zodpovednosti a starostlivosti o všetkých, ktorých je človeku Zhora dané Milovať.

No inštinktívne vzájomné prepojenia („vzťahy“) – sú len jedným z druhov pripútanosti (závislosti)*, ktorá vzniká medzi jedincami a zbavuje ich slobody a bráni Láske. Keď prichádza láska, tak ona oslobodzuje od závislostí, spôsobených tak inštinktami ako aj návykmi a ďalšími sociálne podmienenými informačnými komplexmi. To ale neznamená, že bývalé vzťahy sa rušia; znamená to, že tieto získavajú nový kvalitatívny rozmer, nakoľko Láska má ciele aj princípy sama v sebe, následkom čoho človek prestane byť nevoľníkom rozmanitej emočnej podriadenosti od okolitých jedincov a nimi plodených situácií.