V tejto problematike je možné zbadať len jedno: Tiež si veru našli, čo skúmať... – Toto možno „skúmať“ až do súdneho dňa, ak sa pritom budú vytrvalo obchádzať samotné princípy vybudovania biblickej „elitárno“-otrokárskej civilizácie, v ktorej žijú sociológovia z rozhovoru:
«Nedávaj na úrok svojmu bratovi (v kontexte svojmu súkmeňovcovi - židovi) ani striebro, ani obilie, ani nič iné, čo možno dávať na úrok; len cudzincovi (t.j. nežidovi) dávaj na úrok, aby ťa pán boh tvoj (t.j. diabol, ak pozeráme na podstatu týchto odporúčaní skrz svedomie) požehnal vo všetkom, čo tvorí sa tvojimi rukami na zemi, do ktorej prídeš, aby si jej vládol (to posledné sa netýka len staroveku a nie iba Palestíny prisľúbenej starým židom – nakoľko sa nejedná o úryvok z vedeckého rozboru jediného rukopisu histórie chorôb, nájdeného v ruinách starovekej psychiatrickej liečebne, ale o úryvok zo súčasnej, masovo vydávanej knihy, propagovanej vo všetkých kostoloch a časťou „inteligencie“ ako večná pravda, daná akoby Zhora).» — Deuteronómium, 23:19, 20.«A budeš panovať nad mnohými národmi, a oni nad tebou panovať nebudú.» — Deuteronómium 15:6 (podobne 28:12). «Potom synovia cudzincov (t.j. ďalšie pokolenia nežidov, ktorých predkovia vošli do úmyselne nesplatiteľných dlhov – plemenu úžerníkov rovnakej viery) budú stavať tvoje múry (tak aj dnes, životy mnohých arabských rodín - Palestíncov úplne závisia od možnosti chodiť za prácou do Izraela) a ich králi ti budú slúžiť(„Som žid kráľov“ – námietka jedného z Rothshildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Ste kráľ židov“); lebo hoc v hneve som ťa ničil, ale v priazni svojej budem k tebe milostivý. Tvoje brány budú otvorené, nebudú sa zatvárať vo dne, v noci, aby ti prinášalibohatstvo národov a dnu privádzaní boli ich králi. Lebo národyakráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a takénárody budú úplne vyhubené.» — Izaiáš, 60:10 — 12.
Ak sa pozrieme na tieto princípy, tak v nich špeciálne nie je čo skúmať vo forme ich plnej jednoznačnosti a rasisticko-parazitickej otvorenosti, no pritom aj tak treba dať odpoveď na takúto otázku: Sú tieto princípy vhodnépre slobodný osobnostný rozvoj drvivej väčšiny ľudí, alebo sú predsa len tieto princípy nevhodné? A ako obstojí tvrdenie o ich pôvode z Božieho Zjavenia, ak výsledkom ich praktickej realizácie, západná civilizácia po množstve vojen, vrátane štyroch svetových[35],priviedla celé ľudstvo na pokraj samozničenia v globálnej biosférno-ekologickej kríze, ktorá vznikla v dôsledku pre biosféru neprípustného technicko-technologického „pokroku“ zapriahnutého na pôžičkové úroky, ktorých páni sa všetkými spôsobmi derú k neobmedzenej svetovláde?
No táto problematika francúzsku „elitárnu“ sociológiu, ako aj psychického trockistu A.N.Jakovleva[36], nezaujíma, a preto celý článok pokračuje prázdnymi slovami o tom, aké je príjemné patriť k „elite“ v davo-„elitárnej“ spoločnosti: «Patriť k elite — znamená cítiť sa súčasťou osobitej moci».
No ako vieme, Boh sa neskrýva v moci, ale v pravde...
Každopádne, uvedené slová francúzskych sociológov – to nie je trockizmus (marxistický či psychický), ale informačné prostredie plodené psychológiou individualizmu, v ktorej psychický trockizmus pracuje nenápadnejšie, ako za podmienok, keď sa všetci a všetko nazýva pravým menom a cielene sa riešia nezrovnalosti v spoločenskom rozvoji pre blaho (nie mafióznej parazitickej elity, ale) pracujúcej väčšiny, oveľa svedomitejšej než „elita“ počas celej histórie.
„Komsomolská pravda“ z 28. januára 1998 v rubrike „Besiedka «KS»“ beseduje s «politológom Sergejom Kurginjanom». Text je doplnený dosť nevydarenou (z pohľadu fotografického umenia) fotografiou Kurginjana: uzávierka fotoaparátu sa otvorila v momente keď jeho tvár prechádzala z jedného výrazu na iný, ktorý navyše doprevádzala gestikulácia, následkom čoho na portréte „politológa“ nie je zachytená pečať intelektu. Nakoľko z množstva fotografií, robených dnes fotoreportérmi možno vybrať tú najvhodnejšiu, tak po publikácií takýchto fotografií je možné podať na súd žalobu za zneváženie cti a dôstojnosti, hoci nie je vylúčené, že práve tieto fotografie (ako aj v prípade s M.S.Gorbačovom[37]) hodnoverne odrážajú podstatu udalostí.
V rozhovore S.Kurginjan dáva rad významných dôkazov:
«— Sergej Jervandovič, vás nazývajú jedným z autorov slávneho textu – príhovor GKČP (puč). A celkovo ideovým inšpirátorom a špecialistom puču...
— O GKČP som sa dozvedel 19. Augusta v kabinete Lobova, kde hučal reproduktor. On bol vtedy sekretárom Rady bezpečnosti Ruska. Prišiel som za ním s inými vecami, a smutný Lobov, hľadiac na mňa, povedal: „Veru, ty si to urobil“. Odpovedal som, že ak by som to bol ja, vy by ste už nesedeli v tomto kabinete.
— Čí bol teda scenár?
— Viem, že to bolo zopár ľudí. Menovať ich nechcem: netúžia byť zverejnení, a je to ich vec».
Už zostalo iba priznať sa, že týchto pár ľudí našlo vo svojom scenári úlohu aj pre sitz-scenáristu[38] S.Kurginjana, ktorú on aj hrá podľa miery svojich ambícií a chápania.
Chybu GKČP (augustový puč 1991) vidí S.Kurginjan v tom, že B.N.Jelcinovi nebola ponúknutá funkcia prezidenta ZSSR. A táto myšlienka sa stala záhlavím celej besedy: «GKČP by uspel, ak by urobil Jelcina prezidentom ZSSR». Ohľadom tohto S.Kurginjan hovorí:
«... mne sa zdá, že Jelcin to očakával ráno. Určité indície ohľadom tohto existovali. A je jeden jeho výrok, dosť trpký, ktorý sa mi javí ako kľúčový: Raz povedal, že bolo dôležité vyhrať hru s Krjučkovom. Hru! A očividne sa rozhodol, že GKČP je len klin (nástrojom). Ale pokušenie to bolo preňho veľké. On je človek absolútne imperiálny. Jediný z tejto straníckej kohorty, chápajúci, ako ďaleko zašiel proces a ako ďaleko treba zájsť v reforme spoločnosti kvôli tomu aby sa zachovalo impérium. A on, ako keby bol vnútorne pripravený zachraňovať systém. A ten ho odtrhol. On mu to neodpustil.
— Myslíte si, že republiky[39] by súhlasili mať nad sebou nového imperátora?
— Zdá sa mi, že určitá varianta bola. Pozorne si prečítajte všetky publikované pamäti členov GKČP a uvidíte tam stopy, tak ako sa aj mne ich podarilo rozšifrovať - určité znaky, línie, rozhovory, postavy, ktoré sa pokúšali všetko toto realizovať».
V tom istom interviu sa Kurginjan dotýka úlohy J.V.Stalina v histórií ZSSR.
«— Mal som jeden veľmi zaujímavý rozhovor s jedným vysokopostaveným Číňanom. Ja mu hovorím o geopolitike, o reformách – a on pozerá do prázdna, zahľadený a výraz má akýsi pochmúrny. Zrazu reč zašla k Stalinovi. Razom ožil a hneď hovorí: «Áno, Stalin robil všetko správne. Iba jedno neurobil. Nepodarilo sa mu zabezpečiť kontinuitu moci. Ale u nás je ten problém vyriešený. My máme veľkého Teng Siao-pchinga, on je nástupcom veľkého Mao Ce Tunga. Veľký Ťiang Ce-min sa stal nástupcom veľkého Teng Siao-pchinga. Nevieme ako budú volať ďalšieho, len vieme, že bude nástupcom a bude veľkým». Potom dvíha palec hore a jeho ešte nedávno kalný pohľad sa premení na žiarivý (poznáte to, keď ľuďom náhle zažiaria oči), a nato povie: «Bo taká je vôľa Podnebies[40]».
„Elitár“ S.Kurginjan, ako pri všetkých svojich zmienkach na tému Stalin, nechápe, že J.V.Stalin sa usiloval vyhnúť „elitarizácií“ moci, a preto sa staral hlavne o stabilné pokračovanie diela boľševizmu v následnosti pokolení, a nie o stabilitu straníckej „elity“, stavajúcej sa proti národu. Ako vyplýva zo slov vysokopostaveného Číňana o ktorom hovoril Kurginjan: «Nevieme, ako budú volať ďalšieho, len vieme, že bude nástupcom a bude VEĽKÝM (zvýraznené nami v citáte)», — vedenie ČĽR po dnešný deň podporuje davo-„elitárny“ charakter spoločenských vzťahov, čo sa aj odrazilo v úvahe jej predstaviteľa o činnosti Stalina.
35
Z vacsej casti namierenych proti Rusku – regionalnej civilizacii narodov v hraniciach spolocneho statu:
1.-napoleonske vojny.
2.-vojna, ktora dostala nazov „krymska“, hoci boje prebiehali aj v Pobalti, Bielom mori a Kamcatke.
3.-prva svetova vojna XX. storocia.
4.-druha svetova vojna XX. storocia.
36
Z jeho knihy: «Bolsevizmus nesmie uniknut zodpovednosti za organizaciu rasistickych procesov (proti Zidovskemu antifasistickemu vyboru, „kozmopolitov-antipatriotov“ „lekarov-vrahov“), namierenych na podnecovanie medzinarodnych sporov, na vzbudzovanie nizkych instinktov a predsudkov» — “Pochopenie”, str. 184.
No ohladne biblickeho rasizmu a jeho krutosti v snahe o neobmedzenu svetovladu nepovie A.N.Jakovlev ani slovo, hoci „pravoslavny krestan“ by predsa len mal poznat zaklady „svateho“ pisma a chapat jeho zmysel. Alebo nemusi?
37
S touto fotografiou Kurginjana moze superit len malo znama fotografia Gorbacova a Regana, na ktorej je s podobnou tvarou bez pecate intelektu zachyteny krpec „Gorbi“.
Gorbacov je zachyteny pri pohybe skupiny „oficialnych aj sprievodnych osob“ do apartmanov. Zabehol trochu napred a otvoril usta, pritom nazera zdola hore na tvar profesionala Reagana, plneho dostojnosti a nieco objasnujuceho, siroko rozpinajuceho ruky a hladiaceho na vrch hlavy Michila Sergejevica, kracajuc v smere skupiny. V ZSSR sa tato fotografia ocitla v jednom zapadnom vojenskom casopise, a zostala v nejakom depozite.
38
Podobny sitz-predsedovi „rohov a kopyt“ E.Funtovi z knihy „Zlate teliatko“, len mladsi a krajsi. (autori Iljf a Petrov – v knihe sitz-predseda je clovek najaty, aby sa tvaril ako predseda a neskor si aj odsedel basu za skutocneho predsedu, pricom dostava za to peniaze pocas svojho trestu. Ma ist o obdobie represii.)*
39
V skutocnosti nie republiky, ale narodne „elity“ (stojace proti pracujucej vacsine) pri organizacnych snahach globalnehopsychickeho trockizmu.
Referendum dna 17. marca 1991, bez ohladu na „vyumelkovanost“ otazky, ZLOmyselne postavenej tak, aby boli mozne vzajomne sa vylucujuce interpretacie vysledkov, aj tak jednoznacne ukazalo, ze vacsina obyvatelov ZSSR bolo za zachovanie jednotneho statu. No typicke je, ze S.Kurginjan neodkazuje na vysledky tohoto referenda, v jeho uvahe o „elitach“ a jej jednotlivych predstaviteloch.